Pontónový most

Archeologické nálezy v okolí dnešného Štúrova a dnešného Ostrihomu dokazujú osídlenie staré približne 5000 rokov. Je pravdepodobné, že tieto dve sídliská medzi sebou komunikovali a obchodovali. Museli však prekročiť významnú prekážku, Dunaj. Na prekročenie Dunaja sa využívali brody. V čase sa však menil spôsob prechodu cez Dunaj, rozvíjal sa.

Najstaršia písomná zmienka o používaní brodu – prievozu je z rímskeho obdobia, z druhej polovice 2. storočia. MarcusAurelius viedol vojenské výpravy proti Kvádom a Markomanom usedeným na dolnom Pohroní. Je tu predpoklad, že Dunaj prekročil medzi niekdajšími rímskymi pevnosťami SolvaMansio (Ostrihom) a Anavum (Štúrovo) 

Neskôr sa tu využíval prievoz, dokazuje to aj listina Ondreja II. z roku 1215, v ktorej ustanovuje, že každý kto sa pohybuje v tomto priestore musí použiť prievoz v Kakate.

Prvé skutočné premostenie prišlo až v roku 1585 kedy budínsky paša dal postaviť medzi Ostrihomom a Kakatom pontónový most. Tento slúžil viac ako 100 rokov. Počas tohto obdobia bol most modernizovaný, pobrežné diely pontónového mosta boli prestavené na baranených pilótach. V roku 1663 most zničilo cisárske vojsko, Turci ho obnovili ale v roku 1683 počas Parkanskej bitky ho úplne zničilo zaťaženie ustupujúcimi tureckými vojskami a paľba cisársky kanónov.

Po oslobodení sa na prechod cez Dunaj takmer storočie využíval prievoz, boli to prevažne pramice a loďky. V roku 1762 bola do prevádzky uvedená mobilná konštrukcia, tzv. „lietajúci most“. Išlo o kompu, ktorá bola pomocou asi 400m lana položeného na 7 loďkách ukotvená k plávajúcemu zariadeniu alebo kolu umiestneného v strede Dunaja. Prúd rieky ju hnal (ako kyvadlo hodín) od jedného brehu k druhému. Využívali sa aj dva prievozy, horný a dolný.

Pre efektívnejší prechod cez rieku však bol potrebný most. Nový pontónový most bol dokončený v roku 1842. Mal parametre moderného mosta – šírku 6,2m, pričom chodník pre chodcov mal šírku 1,5m. Stál na 40 pontónoch, loďkách. Jeho cena sa vyšplhala na 100 000 forintov a náklady na údržbu boli tiež vysoké, vyššie ako pri lietajúcom moste. Arcibiskupstvo, ktoré dalo nový pontónový most postaviť, však počítalo s väčšími príjmami z mýta. V revolučných rokoch 1848-49 bol most poškodený. Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1851. V tomto čase už bola premávka na Dunaji pomerne frekventovaná, plavili sa po ňom parníky, preto museli byť prijaté opatrenia týkajúce sa otváracej doby, osvetlenia mosta v noci a signalizácie príchodu parných lodí. Most bol kvôli lodiam otvárací, dal sa ľahko otvárať i zatvárať.

V roku 1893 začala výstavba železného mosta Márie Valérie, ktorý bol odovzdaný do prevádzky 28.9.1895. Jeho tri stredné mostné polia boli zničené na Vianoce v roku 1944, kedy ho zničili ustupujúce nemecké vojská. Červená armáda však postavila dočasný pontónový most medzi Ostrihomom a Štúrovom, tento bol po prechode frontu demontovaný.

Autor článku: Mgr. Tomáš Baka

Použitá literatúra: História mosta Márie Valérie, Lilium Aurum 2001