Mesto Štúrovo oznamuje záujemcom, že jarmok Šimona – Júdu sa bude konať v termíne od 12. – 15. októbra 2023.
Štúrovo ako miesto trhov
Začalo to r. 1546
V roku 1546 Turci dokončili obnovu pevnosti Kakath, ktorá sa týmto stala stráženým obývaným miestom. V roku 1589 – odvolávajúc sa na tradície - píše ostrihomský beg Memy (Szokolovics) vo svojom liste: „... aby tu v Kakathe každý týždeň trh sa konal a znova aj veľké jarmoky sa konali...aby na trhy a jarmoky sem do Kakathu v pokoji mohli prichodiť a odchodiť spriaznení i nespriaznení...so všetkým dobytkom a nech predávajú, kupujú čo na jarmokoch zvykli.“ Beg sa pravdepodobne odvolával na rok 1546, ako začiatok trhov – potvrdzuje to aj miestna tradícia. Od tohto dátumu sa počíta história slávnych štúrovských jarmokov.
Donačná listina kráľa
Dôveryhodné pramene uvádzajú, že jarmoky sa v Štúrove konali oveľa skôr. Avšak až donačná listina panovníka Karola III. v roku 1724 aj oficiálne potvrdila Štúrovo ako jarmočné miesto a povoľovala 4 veľké krajinské jarmoky do roka: „Štyri Jarmoky, teda Ročné voľné trhy a to Prvý na Deň Svätého Juraja vojaka a mučeníka (24. apríl); Druhý na Deň Svätého Bartolomeja apoštola (24. augusta); Tretí na Deň Svätých Šimona a Júdu apoštolov (28. októbra); a nakoniec Štvrtý na Deň Panny Svätej Lucie mučeníčky (13. december).“ Donačnú listinu okrem arcibiskupa žiadali aj Štúrovčania, pretože prinášala mnoho výhod. „ ... za tých istých slobôd a zvláštnych výsad, ktoré prináležia našim slobodným Jarmokom...v hore uvedenom arcibiskupskom mieste Parkane mohli byť naveky konané a konateľné.“ Získanie darovacej listiny určite uľahčil fakt, že v tej dobe sa v Štúrove usporadúvali jarmoky už niekoľko storočí dozadu. Ako plynuli nasledujúce storočia, tak ostal nadnes už iba jeden z pôvodných štyroch jarmokov – Jarmok Šimona a Júdu, ktorý každoročne dodáva štúrovskej jesennej októbrovej oblohe zvláštny kolorit.
28. október- Deň apoštolov Šimona a Júdu
Onehdy trvali jarmoky aj 8 -10 dní, mnohokrát sa natiahli až do 5. novembra, keď boli v Štúrove hody. Ako to bolo možné? Nuž tak, že jarmok sa konal vtedy, na kedy to určil Karol III. vo svojej listine. Teda na konci októbra, keď slávime deň dvojice apoštolov. Už za prvej Československej republiky sa to však zmenilo, pretože 28. októbra bol štátny sviatok. Tak sa termín posunul až na začiatok mesiaca a ostal tam dodnes. V časoch socializmu zmenili názov jarmoku na štúrovský jarmok, ale to už dnes našťastie neplatí.
Tie staré dobré jarmoky...
O dobových jarmokoch píše viacero spisovateľov, pochádzajúcich z mesta alebo prebývajúcich v Štúrove. Napríklad Zsigmond Sebők píše o hojnosti lodí s kapustou: „ V oblúku Dunaja, spoza Božieho kopca sa rad- radom vynárala prova lode s nákladom kapusty, pomaly sa spustila medzi ostatné, pristála a onedlho sa celé pobrežie sfarbilo do hnedasta tými mnohými vodnými čudami.“ Pozornosť si zasluhuje aj fakt, že jarmok v roku 1956 prenášala aj televízia! Bola to veľká vec, veď televízne vysielanie v Československu vtedy existovalo iba pár rokov.
Vcelku možno skonštatovať, že štúrovský jarmok Šimona a Júdu vždy lákal veľké davy ľudí svojou pestrosťou, veľkoleposťou, atmosférou. Dúfajme, že štúrovské jarmoky, zakladajúce si pomaly na poltisícročnej histórii, budú ešte počas dlhého obdobia vyžarovať rozjarenú atmosféru dávnych trhov, presýtenú vôňou pečienky a radostným výskotom detí.
